24.12. 2011 ako obyčajne už niekoľko rokov po sebe. Niekedy na suchu, niekedy na vode, no najlepšie na snehu. Tento rok počasie prialo, aj keď zopár centy navyše by nezaškodilo.

Zatiaľ ešte ticho pred búrkou:

Ako obyčajne. Hráči sa dohodli na 11:00 vianočného času. Niektorí prišli 10:30 (tri kusy). Najmenší možný počet na zrealizovanie samotného stretnutia naplnený 11:52. Výkop 12:26. Majú šťastie, že mieste pohostinstvo môže na požiadanie vypísať ospravedlnenky, nakoľko väčšina hráčov tam brigádovala do neskorých ranných hodín.

Zo spomienok niektorých hráčov na včerajší deň:

Mrholilo snežilo. Preto sa mužstvo na zápas pripravilo. Okrem spomenutého tréningu minulého dňa (a z časti aj herného) pripravilo si životabudič:

Už nič nebránilo začiatku matchu. Začalo sa bez okolkov (teda ak nepočítame skoro dvojhodinového meškania). Hráči zaťali zuby a pustili sa do súpera. Teda až na niektorých, ktorý to zo začiatku považovali za prechádzku ružovou, teda bielou záhradou:

Áno, teba som myslel J. Bojovalo sa na hranici regulárnosti, na hranici síl, na hranici života a smrti. Vianočný čas nebol zárukou ničoho:

Všetci hráči si siahli na dno svojich síl. Každý predviedol niečo zo svojho futbalového umenia. Nebola núdza o streľbu:

Krásne súboje nasledovali za sebou ako na bežiacom páse:

Niekto bol nebezpečný ako Ronaldo:

Niekto priam lietal po ihrisku:

Niekto pochodoval:

Niekto sa bál striel (niet sa čomu čudovať, náprah jak Bendžasmén):

Niekto čistil optiku po nepresnej strele:

Niekto sa chystal na kľučku storočia:

Niekto radšej zostal na striedačke:

Niekto premrzol:

Ale všetci to prežili a aj si to užili. A tak by to na sviatky malo byť:

Stano Ďurek