3. augusta 2009

Povesť o krásnej Hedvige

Za panovania kráľa Mateja najobľúbenejším rytierom na Slovensku bol Blažej z Podmanína. Okrem Budatína mal v moci všetky považské hrady a vládol na nich železnou rukou. Od poddaných vydieral neslýchané dane a keď poddaní nevládali splácať, bral si žiadané nasilu. I sám kráľ sa pokúsil niekoľko krát skrotiť tohto spupného hradného pána, ale sa mu to nepodarilo.

Po jeho smrti zdedili majetky jeho dvaja vnukovia: Ján a Rafael, ktorý sa tak ako on, usadili na Považskom hrade. Ponášali sa navlas na svojho starého otca, ba boli ešte násilnejší ako on. Často podnikali do okolia lúpežné výpravy a vracali sa vždy s bohatou korisťou. Žili si oni pritom veselo a samopašne. Nedbali na nárek, plač, ktorý sa za nimi po okolí rozliehal. Plienili a zabíjali ďalej.

Chodievali na výpravy vždy spoločne, ale raz Ján povedal Rafaelovi: „Myslím, že sme už dosť silní, otužilí a starí. Mohli by sme pri najbližšej výprave skúsiť ísť každý osobitne. Ja zbehnem s jednou časťou vojska na Moravu, ty zaskoč do Sliezska.“ Rafael sa zamyslel a váhal. „ No ja sa ti divím, veď si už chlap na mieste, nemôžeš sa predsa vždy držať chvosta môjho koňa ako dieťa maminej sukne. Si znamenitý bojovník, a ako viem, aj smelý chlapík.“

Rafaelovi sa zapáčili slová staršieho brata a privolil. Stisli si ruky a a o niekoľko dní rozdeliac si svoje vojsko na rovnaké časti, pobral sa každý svojou stranou. Rafael pochodoval cez Jablunkovský priesmyk do Sliezska. Cestou stretli koč. V koči sedel starý šľachtic a jeho dcéra, veľká krásavica. Rafael uchvátený mocnou túžbou po dievčine zoskočil z koňa a pristúpil ku koču. Vojaci poskákali z koní, šľachtica a jeho sprievod poviazali a pohádzali všetkých do potoka. Rafael schytil krásku , posadil ju k sebe do koča a vydal rozkaz, aby sa vrátili na hrad.

Dievčina bola jedinou dcérou poľského šľachtica, ktorý ležal zakrvavený v jarku a zápasil so smrťou. Na hrade vyznal Rafael krásavici lásku. Ona ju neopätovala. Rafael mal stále pred očami obraz krásnej Poľky, ktorá ho odmietala. Na bujarej hostine brat Ján, ktorý sa vrátil zo zbojov, Rafaela vysmial. Keď ju však v jednej komnate uvidel, tiež ho okúzlila a on sa do nej zamiloval.

Onej noci vyrástla medzi bratmi nenávisť. Dosiaľ nažívali spolu v zhode, láske a naraz toto. Kedysi milujúci sa bratia, siahali si teraz na život. Láska uchvátila oboch, ale krásna Poľka bola odmietavá tak k Rafaelovi, ako aj k Jánovi.

Nepriateľstvo pre krásnu dievčinu zmierila len správa, že pán hradu Budatín odišiel ku kráľovi a Budatín sa stal slabo stráženým. Na čele ozbrojenej čaty, vybrali sa obaja pod jeho hradby.

Medzitým sa na Považskom hrade udiali divné veci. Zraneného poľského šľachtica, otca krásnej Poľky uväznenej na hrade, našiel sedliak a vyliečil ho. Ten potom zverboval väčšiu časť poddaných a napadol s nimi hrad, ktorý bol vtedy bez svojich pánov. Sedliaci bojovali proti strážcom statočne, a aj ho dobili. Otec vyslobodil svoju dcéru a na čele natešených sedliakov ušiel zo sídla hriechu a zloby.

Keď sa bratia vrátili od Budatína, ich prekvapenie bolo veľké. Hrad bol v plameňoch. Stáli zdesený pod obhorenými múrmi. Všetky ich podlé činy vyšli najavo, a oni museli prosiť kráľa o milosť. Kráľ ich omilostil, ba udelil im aj privilégiá. Ján a Rafael Podmanický sa po tejto skúsenosti polepšili. Stali sa vernými služobníkmi kráľovými až do smrti.

Z nich pochádza rodina Podmanickovcov, ktorá sa nejeden raz preslávila vo vojnách a spoločenskom živote.

zdroj: ZŠ Považské Podhradie

16 total views, 2 views today