Ozveny leta: O pokazenom zube, guláši a dobrom pocite

Neviem ako Vy, ale ja sa ním pýšim kade chodím. Áno, raz mi kamoška z Trenčína povedala, že vyzerá ako pokazený zub. Ja by som ho ale nevymenil. Je z roka na rok krajší. Je to symbol nášho kraja. Symbol našej obce. Nie nadarmo sa do roku 1920 volala Bystrické Podhradie. Áno, hrad Bystrica. V lete 15.6. a 3.8. sme sa rozhodli v spolupráci s členmi Združenia hradu Bystrica odložiť krčmové reči o našej národnej hrdosti a zobrali sme do rúk krompáče a motyky. Krásne výhľady, trošku fitnessu, príjemná partia ľudí, rôzne zaujímavosti týkajúce sa hradu, ale aj Podhradia. Prenikli sme na chvíľu do hradných tajomstiev, teoreticky aj prakticky. Kopali sme, kecali a občas našli čriepok histórie. Áno, boli sme narobení a bolo teplo, ale aj guláš bol a kopec srandy. A keď sme sa zničení vracali domov, pozrel som sa na nás, potom na ten zub a cítil som, že tu som doma. Že som hrdý na to, kde žijem, že som hrdý na to, že som Podhraďan. Nabudúce príďte aj vy. Ten pocit stojí za to.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       Stanislav Ďurek

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *