Babie leto končí a podľa výrokov televíznych rosničiek nastáva tá fáza jesene, pre ktorú je charakteristické oprašovanie teplejších kusov oblečenia a zvýšená spotreba papierových vreckoviek. Končí sa krátke obdobie jesene, ktoré patrí k takzvaným singularitám, čiže viac menej pravidelne sa opakujúcim javom, ktorého pomenovanie má korene v ľudovej predstavivosti. Tej vo vetre poletujúce vlákna pavučín, typické pre toto obdobie, pripomínali sivé vlasy starých žien. Tieto posledné výkriky leta, respektíve príjemnej jesene sa dali využiť rôzne. Jednou z možností bolo zájsť na huby. Hubárčenie je pre mnohých relaxom, či aktívnym oddychom. V prípade, keď „neberú“, sa však môže stať zdrojom depresií a praskania nervov. Aký psychický stav bolo možné odčítať z tvárí podhradských hubárov na konci sezóny? Rozhodne možno hovoriť o spokojnosti. Nasvedčovali tomu nielen vysmiate tváre, ale aj plné koše (a aj množstvo samotných hubárov, ktorých bolo ako húb po daždi). Huby rástli v podhradských lesoch na začiatku leta, potom sa na dlhý čas odmlčali. Na povrch vykukli v hojnom počte práve počas týchto posledných teplých a slnečných dní. Ponúkame Vám zopár záberov z úspešných lovov. Budeme radi, ak nám aj vy pošlete svoje úlovky.
Foto: Lenka Habšudová
Foto: Vladimír Baránek
Foto: Stano Ďurek
Stano Ďurek